Denník Postoj som predtým občas čítala a dala si posielať odkaz na ich články do mailu. Naivne som si myslela, že si budem mocť prečítať aj diskusiu. Lenže ta sa ukazuje len platiacim čitateľom. Neplatiaci si ju nemožu prečítať. Samozrejme, majú na to právo.
Po dlhšom čas som zavítala na ich stránku a tam ma zaujal tento text pozvánky:
Srdečne vás pozývame na diskusný Večer s Postojom na tému Fico smeruje k porážke, ale čo bude po ňom?, ktorý sa uskutoční 18. mája 2026 o 18.30 hod. v KKC Hviezda v Trenčíne.
S komentátormi denníka Postoj Martinom Hanusom, Jozefom Majchrákom a Marekom Vagovičom budeme hovoriť o aktuálnych politicko-spoločenských témach, ktoré hýbu Slovenskom. Moderátorom večera bude redaktor Adam Takáč.
• Prečo sa Fico rúti do porážky?
• Má Slovensko rozumnú alternatívu?
• Ako zvrátiť zlý stav v polícii, ekonomike či kultúre?
Špeciálnym hosťom večera bude primátor Trenčína Richard Rybníček.
Moj komentár: Školstvo a právo, justícia ich nezaujíma? Len kultúra? Ako keby kultúra bola najdoležitejšia pre rozvoj Slovenska.
Hosťom besedy má byť Richard Rybníček, primátor Trenčína.
Richard Rybníček mi na tento list poslaný mailom v novembri 2025 neodpovedal. Nie je to pokrytectvo, že sa teraz bude vyjadrovať k problémom Slovenska, keď v čase, kedy situáciu na Slovensku mal šancu ako generálny riaditeľ Slovenskej televízie ovplyvniť a poukázať na to, čo na Slovensku nefunguje, tak to neurobil a mlčal?
https://popelka.blog.pravda.sk/2024/11/25/otvoreny-list-richardovi-rybnickovi/
Toto asi Richard Rybníček ako generálny riaditeľ TV JOJ (ktorá najprv sídlila v Košiciach) a generálny riaditeľ Slovenskej televízie nevedel? Alebo vedel, preto v Slovenskej televízii sa tejto téme a tunelovaniu VSŽ Košice nevenovali? Ako som uviedla vyššie v článku, poštou som Richarda Rybníčka ako generálneho riaditeľa Slovenskej televízie oslovila viackrát. Rovnako aj Branislava Záhradníka. Neuverejnili nič. Pritom pracovali vo verejnoprávnom médiu, takže teoreticky by tam nemala byť cenzúra a bola to téma vo verejnom záujme.
Redakciu denníka Postoj som si dovolila poprosiť, či uverejnia túto nižšie uvedenú kauzu.
https://popelka.blog.pravda.sk/2012/01/21/prokuratura-policia-politici-palko-fico-poslanci/
https://popelka.blog.pravda.sk/2012/07/30/rezesovci-tunelovat-se-vyplaci/
Redaktori, vrátane vedenia redakcie ma ignorovali. Odpísal mi ich kolega z podpory, že možem u nich písať blog. Prečítala som si ich pravidlá (nedokážem ich splniť: články by som musela originál písať len pre nich, to píšem už pre pravdu, na predplatné nemám financie a okrem iného som zistila aj to, že samotné písanie blogu mi kauzu nezmedializuje, nepomože. Odpísala som mu, že skutočne potrebujem pomoc, nie písanie ďalšieho blogu, kde články budú niekde v archíve pravdepodobne málo čítané. To nemá zmysel. Pomocť mi može len uverejnenie kauzy na ich stránkach na na titulke. To mi neodpísal. Niekoľkokrát som písala aj mail redaktorom, vedeniu redakcie. Vždy ma ignorovali.
Takže keď sú tak spravodliví a záleží im na blahu Slovenska a na tom, ako funguje slovenská polícia, tak prečo neuverejnili kauzu, kde sú konkrétne dokazy? Nie je to pokrytectvo?
Okrem toho, Mareka Vagoviča som tiež už dávno prosila o pomoc, nepomohol, ignoroval ma. Nie je to pokrytectvo? Všeobecne o tom v Postoji, rovnako ako Rybníček diskutovať dokážu, ale keď dostanú konkrétne dokazy, čo polícia ututlala, tak mlčia?
Pritom Marek Vagovič ako novinár vie dlhé roky, ako to na Slovensku funguje. Ale o konkrétnej mojej kauze mlčal.
https://popelka.blog.pravda.sk/2022/10/03/caputova-hamran-vagovic-matovic-mal-pravdu/
Pokiaľ mi ešte chodil odkaz na ich články do mailu, tak som si ich občas rozklikla. Len niektoré a len občas. Minulý rok mi nabehlo toto: spočítalo mi to, koľko ich článkov som čítala za mesiac a mohla by som im prispieť. Boli tam konkrétne možnosti. Chápem, potrebujú za niečo žiť, ich práca má tiež nejakú hodnotu.
Lenže ja som na Slovensku tiež platila dane a slovenská polícia mi nepomohla a ich to nezaujíma ako novinárov? Ale keď ja mám daňami prispievať na nich, ich deti, rodičov, tak oni nie sú ochotní uverejniť kauzu, ktorá je vo verejnom záujme Slovenska a poukazuje na neskutočný bordél v slovenskej polícií a prokuratúre? Nie je to z ich strany pokrytectvo, keď uverejnia len to, čo uverejniť chcú, ale na druhej strane sa pasujú do role tých, ktorým záleží na dobre Slovenska?
Tu sú tie konkrétne printscreeny, kde mi to zrátalo, koľko článkov od nich som za mesiac rozklikla:
Tu sú názory ich šéfredaktora Martina Hanusa:
Uvádza tam: Náš záväzok voči vám.
Chceme žiť v spravodlivej a dobre spravovanej krajine. Sme presvedčení, že úlohou dobrých novín je venovať sa skutočným problémom krajiny, vytvárať priestor pre zrelú a kritickú diskusiu a ustavične sa usilovať o hľadanie pravdy.
Toto citujem z mailu, ktorý som minulý rok dostala a sú to slová šéfredaktora denníka Postoj.
Toto sú pekné frázy, ale keď som im poslala informácie o konkrétnej veľkej kauze, tak ma ignorovali. To im potom nejde ani o spravodlivosť, o dobre spravovanú krajinu, ani o hľadanie pravdy. Lebo mne o to práve ide.
Vrátim sa ešte k pokrytectvu Richarda Rybníčka. V tomto článku uverejnil toto:
https://www.cas.sk/prominenti/flasikova-poslala-umelcom-list-exriaditel-stv-kruti-hlavou-neprimerane-neda-mi-nereagovat/2
Citujem z článku:
Exriaditeľ STV: Považujem to za neprimerané!
Na Flašíkovej list zareagoval bývalý riaditeľ Slovenskej televízie Richard Rybníček. „Prečítal som si otvorený list generálnej riaditeľky STVR a nedá mi naň nereagovať. STVR nie je súkromná firma. Je to verejnoprávna inštitúcia financovaná z peňazí všetkých občanov. Preto považujem za neprimerané, ak jej šéfka odkazuje umelcom, aby si hľadali priestor „mimo našej inštitúcie“. To nie je „vaša“ inštitúcia. Je to priestor, ktorý patrí verejnosti vrátane týchto umelcov,” napísal na sociálnej sieti. Za zásadne nesprávny považuje i argument, že verejnoprávne médium nemá byť využívané na vyjadrenie osobných či spoločenských postojov. Rybníček zdôraznil, že umenie a kultúra nikdy neboli sterilné, ale reflektovali dobu, v ktorej vznikajú. „Ak ich začneme uzatvárať do „bezpečných rámcov“, prestanú byť živé a pravdivé,” podotkol.
Zaspomínal si na časy, keď viedol verejnoprávnu televíziu a v istej chvíli zastavil odvysielanie dokumentu o židovskom pogrome v Topoľčanoch, v ktorom zaznela autentická výpoveď jedného z respondentov, ktorá bola hrubá, nenávistná a na hrane zákona, veta, ktorá hanobila skupiny na základe ich pôvodu a vyjadrovala voči nim otvorenú nenávisť. „Práve preto som mal pochybnosť, či jej odvysielanie nemôže byť považované za porušenie zákona. Dal som si to právne preveriť a dokonca som požiadal režiséra, či by túto konkrétnu vetu nebolo možné z dokumentu vystrihnúť. Odmietol, a trval na tom, že ide o autentickú súčasť výpovede, ktorá má v dokumente svoje miesto,” uviedol s tým, že v súčasnosti to považuje za svoju chybu a bol príliš opatrný.
„Ten dokument sa napokon odvysielal v pôvodnej podobe opakovane. A bolo to správne. Práve preto, že verejnoprávne médium nemá realitu upravovať tak, aby bola pohodlná. Má ju ukazovať takú, aká je, aj keď je nepríjemná, a vytvárať priestor na diskusiu. Presne to je jeho úloha,” doplnil Rybníček s tým, že preto dnes nerozumie argumentu, že verejnoprávny priestor treba chrániť pred názormi. Je toho názoru, že verejnoprávny priestor nemá byť chránený pred názorom, ale pred manipuláciou.
Spoločnosť nerozdeľuje názor, hovorí
Nesúhlasí ani s tvrdením, že takéto vystúpenia rozdeľujú spoločnosť. „Spoločnosť nerozdeľuje názor. Spoločnosť rozdeľuje snaha názor potláčať. Ak začneme určovať, čo ešte patrí do rámca a čo už nie, dostávame sa na veľmi tenký ľad. Lebo hranica sa bude vždy posúvať podľa toho, kto ju práve určuje,” uviedol. Vyjadril i obavy z ďalšieho vývoja v STVR. „Verejnoprávne médium má byť dostatočne silné na to, aby unieslo aj kritiku, aj nesúhlas, aj nepríjemné momenty. Nie ich vypínalo. Priať umelcom veľa úspechov mimo STVR je možno najúprimnejšia časť celého listu. Lebo presne vystihuje moment, keď sa verejnoprávna inštitúcia prestáva správať ako služba verejnosti a začína pôsobiť ako nástroj tých, ktorí si myslia, že ju vlastnia,” uzavrel Rybníček.
Koniec citácie z článku.
Moj komentár:
Ano, je to priestor, ktorý patrí verejnosti. Toto nie je Vaša inštitúcia. Ale Vy Richard Rybníček ste sa správal rovnako, ako sa správa Martina Flašíková, Zuzana Vicelová, Zuzana Ťapáková, Jančkárová….
https://popelka.blog.pravda.sk/2024/06/10/rtvs-a-mail-poslancom-ohladom-cenzury-v-tejto-institucii/
Nerozumiem argumentu, že verejnoprávny priestor treba chrániť pred názormi. Som toho názoru, že verejnoprávny priestor nemá byť chránený pred názorom, ale pred manipuláciou.
Nesúhlasím ani s tvrdením, že takéto vystúpenia rozdeľujú spoločnosť. „Spoločnosť nerozdeľuje názor. Spoločnosť rozdeľuje snaha názor potláčať. Ak začneme určovať, čo ešte patrí do rámca a čo už nie, dostávame sa na veľmi tenký ľad. Lebo hranica sa bude vždy posúvať podľa toho, kto ju práve určuje. „Verejnoprávne médium má byť dostatočne silné na to, aby unieslo aj kritiku, aj nesúhlas, aj nepríjemné momenty. Nie ich vypínalo. Verejnoprávna inštitúcia prestáva správať ako služba verejnosti a začína pôsobiť ako nástroj tých, ktorí si myslia, že ju vlastnia.
Ale Richard Rybníček jedno hovorí teraz a konal presne opačne. Keď za jeho riaditeľovania Slovenská televízia ignorovala jednu z najväčších kauz, tak to svedčí o jeho morálke. Nezaujímá ma to, že on mal na to ľudí. Ale ja som tie listy o kauze poštou doporučene adresovala priamo jemu a je jeho problém, že ich nečítal a poveril riadením spravodajstva ľudí, ktorí cenzúrovali, čo uverejnia a čo ututlajú.
Bral za to dosť vysoký plat, aby niesol zodpovednosť za celú televíziu.
Ale chápem, že Richard Rybníček, ktorý sa roky pohybuje na vysokých pozíciach nechápe životnú situáciu obyčajných ľudí, ktorým ututlaná kauza može zničiť celý život. Čo sa stalo mne. Ako kresťan by to chápať mal, rovnako ako riaditeľ verejnoprávnej inštitúcie. Takže teraz sú jeho reči len prázdne frázy, bez reálnych činov. Keď mal konať, tak nekonal.
Tu je jeho plat z roku 2022, je platený z daní občanov ako primátor.
Trenčiansky primátor Richard Rybníček bude zarábať 6859 eur mesačne. Výšku platu primátorovi schválili poslanci mestského zastupiteľstva v pondelok na ustanovujúcom zasadnutí.
V zmysle zákona je minimálny Rybníčkov plat stanovený na 4287 eur, poslanci ho môžu zvýšiť o maximálne 60 percent. Na návrh poslanca Jána Forgáča schválilo zastupiteľstvo primátorovi maximálne možné zvýšenie.
I Richard Rybníček, i denník Postoj sa navonok správajú ako kresťania. Ale ich činy svedčia o niečom inom: iné hovoria, píšu a iné konajú. A nepište mi, že za to možem ja. Ja som len upozornila na veľkú kauzu.
Žeby toto platilo aj na Slovensku?:
Uverejnené na:
Komentáře
Okomentovat