Max Gerson a alternatívna liečba rakoviny

 Gersonov zázrak - alternatívna liečba rakoviny 

 "Liek na rakovinu už bol objavený. V roku 1928. Liek prakticky pre každú formu chronickej choroby. Bol objavený dokonca omnoho skor, čiste náhodou. Jedným človekom. Nemeckým občanom, ktorý sa volal dr. Max Gerson. Gersonova terapia je bezpečná prírodná liečba, ktorá využíva prírodné nezávadné potraviny, džúsy, kávové výplachy, detoxikáciu a prírodné doplnky, ktoré sú schopné aktivovať prirodzené obranné mechanizmy tela a viesť k vlastnému uzdraveniu. 

 

V posledných 60 rokoch tisíce ľudí využili Gersonovu terapiu k uzdraveniu z chorob, často nazývaných "nevyliečiteľné" choroby ako rakovina, cukrovka, artritis či ďalšie chronické choroby." Tento text je preložený z češtiny a spolu s videom o Gersonovej terapii je uverejnený na nižšie uvedenom odkaze. 

http://www.ac24.cz/videodokumenty/zdravi/1211-gersonuv-zazrak-alternativni-lecba-rakoviny 

Oficiálne stránky o Gersonovej terapii sú www.gerson.org a www.gerson.hu.

 Gersonova klinika je v Mexiku a v Maďarsku. Neviem o tom, že by kniha Maxa Gersona o jeho terapii vyšla v slovenčine, našla som odkaz len na stiahnutie anglickej verzie. http://ulozto.cz/xncdtnF/gerson-therapy-handbook-pdf 

Taktiež tam nájdete aj dokument o Gersonovej terapii, ktorý si možte stiahnúť, je to to isté video, ktoré je na stránke www.ac24.cz http://ulozto.cz/xN1Txv8/the-gerson-miracle-avi (sú tam aj titulky, zvlášť) O Gersonovej terapii vyšli na Slovensku už dávnejšie dve knihy. Sú to príbehy dvoch vyliečených pacientek, sú tam aj informácie z Gersonovej terapie. Ja som si ich kúpila ešte v roku 1999. Viacerí sa ma na ne pýtali v mailoch, či neviem, kde ich zoženú. 

Bohužiaľ neviem poradiť, pravdepodobne už len v knižniciach alebo náhodou v antikvariáte. Jednu z nich napísala Rosamond Richardsonová a volá sa Eileenin príbeh, vyšla vo vydavateľstve Motýľ v roku 1998. Náhodou som si túto knihu všimla v knižnici a zaujala ma. Neskor som si aj kúpila. 

Vo vyhľadávači na stránke www.vydavatelstvomotyl.sk mi to k tejto knihe napísalo, že je vypredaná. Takže, ak by niekto mal záujem o túto knihu, doporučujem mu informovať sa v tomto vydavateľstve, či uvažujú o ďalšom vydaní. Bohužiaľ iné informácie záujemcom nedokážem dať. 

O Gersonovej terapii som v roku 1999 objavila ďalšiu knihu, ktorú napísala Beata Bishop a volá sa Je čas vyzdravieť. Vydalo ju dnes už neexistujúce vydavateľstvo Fontána Kiadó v Šamoríne. 

Kúpila som ju vtedy v Lacných knihách, tuším za 29 Sk (!). Takže o ňu nebol veľký záujem, keď bola vo výpredaji a pochybujem, že ju teraz niekde zoženiete v predaji. Vyšla aj v maďarčine, skúste pátrať na internete cez google, kto vie maďarsky. 

Toto som našla v maďarčine (ja maďarsky neviem) http://www.libri.hu/konyv/ideje-a-gyogyitasnak-1.html http://atv.hu/cikk/20101108_beata_bishop_ideje_a_gyogyitasnak http://www.egeszsegforrasalapitvany.hu/beata-bishop/ http://www.youtube.com/watch?v=fGeopgB1cV8, je tam viac častí http://www.pantarhei.sk/knihy/bishop-beata (kniha je v maďarčine)

 Prvé vydanie tejto knihy v angličtine bolo v roku 1985 (!) a tu je odkaz na info o pani Beate Bishop a na originál knihy A Time to Heal, http://www.canceractive.com/cancer-active-page-link.aspx?n=1401 Beata Bishop je bývalá redaktorka BBC v Londýne (podľa googlu som zistila, že sa narodila v Budapešti, takže vie maďarsky) a sama ochorela na rakovinu. 

Rakovinu jej zistili koncom roku 1980, vyliečila sa Gersonovou terapiou, žije a je zdravá. Od tej doby uplynulo 32 rokov. Takže stojí tá terapia za pozornosť? Pre priblíženie Gersonovej terapie si dovolím uviesť "Úvod k prvému anglickému vydaniu" z knihy Je čas vyzdravieť, ktorý napísala Beata Bishop. 

Snáď si to prečíta aj nejaký vydavateľ a vydá tuto knihu znovu v slovenčine alebo po prvýkrát v češtine, a dodá tým energiu a odvahu nemocným sa vyliečiť z rakoviny zmenou stravy. 

"Teoreticky som asi v júni 1981 mala zomrieť na následky zhubného melanómu, ktorý je jedným z najrýchlejšie sa šíriacich druhov rakoviny. Dnes som zdravá v úplnom zmysle tohoto slova : nielenže nie som chorá, cítim sa výborne, mám množstvo energie. Keď koncom roku 1980 vysvitlo, že rakovina sa v mojom tele ďalej šíri, trpela som okrem toho na cukrovku, na začínajúci zápal klbov, na časté migrény a zápal ďasien sa stal chronický. 

Všetky tieto choroby sú už minulosťou. Je to taký pocit, ako keby som prežívala druhú mladosť. Veľká časť pravej nohy, ktorú mi dokaličil chirurgický zákrok na odstránenie rakoviny, mi vyrástla znova. Podľa mojich priateľov-lekárov je takýto stupeň regenerácie nemožný a ja im aj verím, odhliadnuc od toho, že na tejto nemožnosti denne chodím. Paralelne s uzdravením tela som prešla aj istou vnútornou premenou, keď sa mi podarilo zbaviť sa množstva obáv, ťažoby a zastaralej stupnice hodnot, takže dnes sa cítim slobodnejším a plnohodnotnejším človekom. 

Oveľa menej sa sužujem, a oveľa viac sa smejem ako predtým. Lebo keď sa raz človek dostal na hranicu života a smrti o odtiaľ sa vrátil do bohatšieho života, už sa viac ani nedokáže sužovať. Za svoje putovanie od smrteľnej choroby po zdravie som zaplatila istú cenu. Osemnásť mesiacov som musela bezo zvyšku zasvätiť prísnej, jednotvárnej terapii. Stálo ma to zamestnanie a množstvo peňazí. Rozbilo mi to moj doterajší životný štýl a donútilo ma prijať prízemnú formu života, ktorej stredobodom je telo, čo bolo veľmi vzdialené od mojho predošlého ľahkého, pestrého životného štýlu, ktorý bol zameraný hlavne na duševné veci. 

Počas tohto putovania sa zrútil aj moj obraz, ktorý som si vytvorila o sebe. Viaceré duševné krízy ma prinútili k tomu, aby som sa postavila do zrkadla, pozrela si do očí a uvedomila si svoje tienisté stránky. Napokon, ale nie v poslednom rade som musela prežiť množstvo prudkých nevoľností, bolestí, depresií a slabostí počas tmavých nocí tela i duše. Veru, často som si želala, bárs by som sa nebola narodila. Nech som zaplatila akúkoľvek vysokú cenu, za nič na svete by som nevymenila tento zážitok. Tak veľa som sa naučila, že za normálnych podmienok je na to potrebných niekoľko ľudských životov. 

Jedným z najťažších faktorov celého procesu bola osamelosť. Uzdravila som sa pomocou Gersonovej terapie, čo je od zvyklostí odlišný stravovací program a ktorý som podporila niekoľkými tiež netradičnými fyzickými a psychickými technikami. Alternatívne liečebné metódy neuznáva ani National Health Service (Štátna zdravotná služba - štátna poisťovňa v Anglicku), ani súkromné poisťovacie spoločnosti, takže ak si človek vyberie túto cestu liečenia, je ponechaný celkom na seba finančne i lekársky. Aj moje liečenie prebiehalo systémom "urob si sám", okrem tých dvoch mesiacov, ktoré som strávila v Mexiku na jednej Gersonovej klinike. Ďalších šestnásť mesiacov som pokračovala v boji doma za pomoci priateľov pod dohľadom jedného sympatizujúceho lekára. Medzitým som v listoch alebo cez telefón dostávala rady od Charlotty, dcéry zosnulého dr. Gersona, ktorá žije v Kalifornii a od jej vnučky Margaret, ktorá žije v Londýne (tento úvod knihy bol písaný v roku 1985). 

Ešte aj pri takejto podpore som sa cítila hrozne opustená, hoci v čase, keď človek sám musí niesť zodpovednosť za svoje uzdravenie alebo smrť, veľmi to urýchli dozrievanie, nech sa to stane v akomkoľvek veku. Moju osamelosť ešte stupňovala skutočnosť, že v čase, keď sa moja choroba dostala do krízy, bola alternatívna liečba ešte podozrivým, menejcenným kultom a nesprevádzal ju taký široký záujem ako dnes. Alternatívne techniky liečenia rakoviny boli v tom čase skoro neznáme. Ak človek zostúpil z cesty ortodoxnej liečby, vlastne sa nemal kam obrátiť o pomoc alebo o podporu. Dnes je už v krajine známe Bristolské stredisko pre rakovinové ochorenie a po celej krajine vzniká čoraz viac stredísk, informačných kancelárií a svojpomocných skupín.

 Ale v tom čase som sa mohla spoliehať len na šťastie a na pomoc ľudí, ktorí rozmýšľali podobne a podávali si ma z ruky do ruky, kým som sa napokon dostala k potrebným informáciam. Svoje zážitky som opísala preto, lebo si myslím, že význam toho, čo sa so mnou stalo, ďaleko presahuje moj osobný osud. To, že som ostala nažive, napriek mojej radosti, nemá mimo mojho malého osobného sveta význam. Príbeh mojho uzdravenia je však doležitý, lebo dokazuje, že síce celkom netradičná, i keď medicínsky dobre podložená terapia napriek očakávaniu sa znovu osvedčila, ako už počas rokov toľkokrát - najmä v USA -, a toto sa pri vhodných podmienkach može znovu zopakovať. 

V dnešnej dobe, keď v západnom svete zomiera na rakovinu každý štvrtý človek (v roku 1936 bol pomer 1:14) a keď sa štatistika prežitia najrozšírenejšieho druhu rakoviny tridsaťpäť rokov nezlepšuje, nemožeme popri takejto terapii len tak prejsť. Táto kniha je moj osobný príbeh, nie je príručka na samoliečenie rakoviny (i keď na konci knihy je zoznam a krátky súhrn o tom, ako možeme využiť stravovanie na prevenciu ochorenia). I keď moj život zachránila Gersonova terapia, netvrdím, že toto je jediná účinná alternatívna protirakovinová metóda. Tvrdím len to, že práve ona má najstaršiu a najúspešnejšiu tradíciu. 

Napokon väčšina neortodoxných terapií vychádza práve z Gersonovej diéty. Je faktom, že intenzívna terapia vyžaduje úplnú odovzdanosť, je jednotvárna a ťažká, preto ju mnohí predčasne zanechajú. Bez pevnej vole, trpezlivosti a vytrvalosti ju nemožno doviesť až do konca. Ak niekto zostaví ľahšiu, rýchlejšiu a práve tak účinnú metódu, ja budem prvá, kto mu vzdá úctu. Faktom je aj to, že terapia nie je zázračný liek a nezaručuje vyliečenie. To nezaručuje ani jediná terapia. Ale má nový, pokrokový pohľad na zdravie i na chorobu, a tento pohľad si ortodoxná medicína ešte vždy neosvojila. (Keby dr. Gerson nebol predbehol svoju dobu o päťdesiat rokov, ani jeho by život nebol tak zdeptal). Osobitosť Gersonovho myslenia a jeho široký obzor potvrdzuje aj to, že jeho terapia nelieči iba rakovinu, ale s drobnými úpravami aj iné, chronické, súčasne považované za nevyliečiteľné choroby, počnúc srdcovými ochoreniami cez obličkové ochorenia, sklerózu multiplex po Alzheimerovu chorobu. 

V dnešnej dobe, keď tieto chronické ochorenia obrovskou rýchlosťou presahujú možnosti súčasnej medicíny, nemožeme nechať bez povšimnutia výsledky alternatívnej liečby. Dnes ešte nie je jasné, kedy získa alternatívna medicína svoje opodstatnené miesto. Západná medicína prežíva zvláštny prechodný stav, je mnoho neistot, málo peňazí a ľudia často neveria lekárom. Všetko sa mení tak rýchle, že čo je dnes novinkou, v nasledujúcom mesiaci je už zastaralé. Laický alternatívny tábor už dávno žiada rozbitie jednej moci dnes prijatej, mechanickej, pretechnizovanej, prechemizovanej, drasticky zasahujúcej medicíny a usiluje sa o zavedenie takého holistického, mierneho a prirodzeného liečenia, čo sa nesústreďuje na znaky choroby, ale na ich príčiny: žiada také liečebné metódy, kde je pacient - celok pozostavajúci z tela, duše, rozumu a citu - v procese liečenia rovnocenným partnerom, a nie pasívnou bábkou. 

Dnes sú už takí lekári, ktorí hlásajú tento prístup, a ešte k tomu verejne. Ako priekopnícka organizácia týchto cieľov vznikla v septembri roku 1983 Britská holistická lekárska spoločnosť (v USA už 10 rokov pracuje táto organizácia). Títo lekári sú v súčastnosti v menšine. Je samozrejmé, že rozličné smery takéhoto liečenia si može vybojovať len väčšina. To nemože byť inak. Pohľad lekárov vytvorila metodika ich vzdelávania a vymývanie mozgov vplyvom bohatého a vplyvného farmaceutického priemyslu. (Mimochodom farmaceutický priemysel financujedobročinné nadácie, ktoré robia výskumy na poli nevyliečiteľných, chronických onemocnení - tento vzťah veľmi účinne zastaví zavedenie akéhokoľvek nového sposobu liečenia, ktorý je prípadne v rozpore so záujmami farmaceutického priemyslu.) 

Medzitým mimo pevnosti ortodoxnej medicíny kladú laici a alternatívní liečitelia rozličné otázky o rakovine a o človeku, v ktorom sa vyvíja. V niektorých strediskách sú lekári ochotní používať alternatívne sposoby liečenia, ale hnutie má obrovské finančné a materiálne problémy, nové metódy liečenia možu vyskúšať, skúmať, učiť a prakticky realizovať len za veľmi biednych podmienok. Úradné zdroje neposkytujú finančnú pomoc, lebo alternativisti ešte neposkytli dostatočný vedecký materiál na potvrdenie svojich stanovísk, ale bez finančnej podpory ani v budúcnostinebudú schopní poskytnúť takéto dokazy. Ani samotný alternatívny tábor nie je jednotný v súvislosti s liečením rakoviny. 

Niektoré metódy na čele s Gersonovou terapiou sa usilujú o úpravu a detoxikáciu organizmu pomocou diéty a ničím iným sa ani nezaoberajú. Iní, ako napríklad imaginačná metóda Simontonovcov, sa vobec nestará stravovanie pacientov, ale povzbudzuje v záujme telesného a duševného liečenia voľu a fantáziu pacienta. Ostatné postoje sa zameriavajú výlučne na duchovné a psychické faktory, a telesných záležitostí sa dotýkajú len okrajovo. Ja sa ale domnievam, že najväčšiu šancu má holistický prístup, ktorý berie do úvahy telo človeka, jeho dušu, city a rozum, dáva do pohybu vnútorné danosti človeka, vylieči duševné problémy, ale venuje práve toľko pozornosti zničenej pečeni a imunitnému systému, veď toto všetko patrí v pravom slova zmysle do pojmu "zdravie". Tento názor, ktorý vychádza z pokusov a omylov, z pozorovaní a pudov, z pody starostlivého a citlivého umu, je ešte len v počiatočnom štádiu. Na tejto ceste sú prepadliská a nástrahy: veľkú časť práce treba ešte urobiť. 

Táto kniha je mojím prínosom k tejto práci." Beata Bishop, Londýn 1985 Doplním pár úryvkov z tejto knihy pre záujemcov o informácie z tejto knihy, keďže momentálne nie je bežne dostupná v slovenčine,ani v češtine. Táto kniha má v slovenčine cca 250 strán, takže i keď sa to niekomu bude zdať dlhé, tak upozorňujem, že v tej knihe sú zaujímavé a doležité informácie, ktoré som tu už nedala podrobne, ale len v skratke... Teraz už priame citácie z knihy Je čas vyzdravieť. Tieto úryvky z knihy venujem pamiatke dr. Gersona a jeho celoživotnej práci ....a snáď to pomože aj v spropagovaní záslužnej práce Beaty Bishop a Gersonovej terapii: Na druhý deň, keď som sa už trochu upokojila, zavolala som Margaret Strausovej, londýnskej zastupkyni, aby mi podala informácie o Gersonovej terapii. Očakávala som úctyhodný starecký hlas, no namiesto toho mi odpovedal mladistvý hlas s typickým americkým akcentom. Vysvitlo, že miss Strausová je vnučka dr. Gersona, ktorý v roku 1959 zomrel v New Yorku. 

Povedala som jej o mojom trápení. Bola ochotná ma prijať, ale až potom, ak prečítam alebo si aspoň prezriem dve americké knihy, ktoré obsahujú všetko o Gersonovej terapii. Keď pochopím podstatu, je ochotná odpovedať na všetky moje otázky. Keďže som bola nervózna a nepokojná, najradšej by som sa bola s ňou zhovárala hneď. Ale pochopila som jej stanovisko a hneď som sa rozbehla, aby som si zaobstarala tie dve knihy. Jedna z nich bola kniha Maxa Gersona, doktora medicínskych vied : Terapia rakoviny - výsledky päťdesiatich prípadov-, hrubý zväzok v kráľovskomodrom obale. Strašné fotografie, ktoré ilustrovali chorobné prípady a strašidelné röntgenové zábery posobili na mňa trochu tiesnivo. Mala som pocit, že sa dostávam do takého medicínskeho teritória, na ktoré nemám právo. Samotný text sa mi zdal príliš vedecký, takže som radšej začala druhou knihou, ktorá bola oveľa tenšia a sľubovala ľahké čítanie. Bola to kniha od Jaquie Davisonovej 

Víťazstvo nad rakovinou alebo ako som sa oslobodila od melanómu. Keď ma Gersonova kniha odrádzala svojou vážnosťou, táto sa mi zdala príliš povrchná, dobrosrdečná, o to naivnejšia, svojím štýlom mi pripomínala zdravotnícke časopisy. Spočiatku vo mne Jaquie Davisonová vyvolávala dojem milej, naivnej, upravenej, kresťanskej fundamentalistky, ktorá je so svojim Bohom v naivnom detskom spojení. Na to všetko ešte oduševnene verila v tradičnú úlohu žien a patrila medzi tých, ktorí odmietajú zákon Spojených štátov o rovnocennosti žien. Už aj od tohto faktu ma pochytila antipatia, ale pokračovala som v čítaní a moja úcta voči odvahe tejto ženy pomaly potlačila moju podráždenosť. Vo veku tridsaťšesť rokov ju postihol melanóm, telo jej pokryli nádory (najväčší sa objavil na pravej strane slabiny - Bože, už zase slabiny !). 

Už bolo neskoro na akékoľvek tradičné liečenie. Smrť členov jej rodiny postihnutých rakovinou aj tak znechutili Mrs. Davisonovú od ortodoxnej liečby. Takže potom, po rozličných pokusoch a omyloch sa rozhodla, že skúsi doma Gersonovu terapiu za pomoci milujúceho manžela a štrnásťročnej dcéry, ktorá na rok prerušila štúdium, aby mohla opatrovať matku. Terapia, ako to z knihy vysvitlo, sa skladala z prísnej vegetariánskej stravy s množstvom čerstvo pripravených ovocných a zeleninových štiav a z častých kávových výplachov čriev, ktoré drasticky detoxikovali telo. Kávové výplachy čriev? Akýkoľvek výplach čriev je strašná vec, na to sa pamätám z detstva, ale kávový výplach mi znel odporne. Prečo práve káva? A prečo treba výplach uplatňovať tak často ? 

Vynorilo sa vo mne ešte množstvo iných otázok, ale z Jaquienho silne subjektívneho , rapsodického referátu bolo veľmi ťažké urobiť si úsudok o zásadach terapie. Ale na druhej strane sa zdravotný stav autorky tak dramaticky zlepšil, okorenený niekoľkými tragickými krízami, že som mala pocit : bude lepšie, ak odložím svoju nedoverčivosť, ba i svoj cit pre kritiku a prečítam knihu bez toho, aby som sa začala vypytovať. Príbeh Jaquie, ktorý opísala s takou naivnou nešikovnosťou, sa mi zdal mimoriadny. Vydržala dva roky napriek životunebezpečným rizikám. Postavila sa zoči-voči zdravému rozumu a lekárskym predpovediam, pracovala bez odbornej pomoci, veriac v Boha a predstavám zosnulého dr. Gersona, a napokon zvíťazila. 

Naliala som si niečo na pitie, zapálila cigaretu a len tak náhodile som otvorila knihu dr. Gersona. "JE ZAKÁZANÉ!" - stálo obrovskými písmenami na začiatku strany : nikotín, soľ, alkohol...a potom nasledoval dlhý súpis zakázaných potravín, počítajúc sem mäso, vajcia, ryby, syry, maslo, mlieko, konzervované potraviny, akékoľvek tuky, čaj, káva, šľahačka, orechy, oriešky, mandle, hríby, koreniny, ešte aj obyčajná pitná voda. Ale predovšetkým boli zakázané nikotín, soľ a alkohol. Soľ nie je zaujímavá, myslela som si, miešajúc whisky v pohári a dívajúc sa na modrastý dym mojej cigarety s filtrom a s nízkym obsahom dechtu. Bez soli a mrazeného špenátu sa už voľajako zaobídem, ale zriecť sa niekoľkých iných vecí by mi padlo naozaj veľmi ťažko. Ale predsa som začala knihu čítať a hneď prvá veta úvodu ma fascinovala : "Táto kniha bola napísaná preto, aby ukázala, že naozaj existuje účinná liečba proti rakovine aj v pokročilom štádiu."

 O dve hodiny som musela čítanie ukončiť. Písmená sa mi rozplývali pred očami a zmocnilo sa ma celkom nové, svojou jednoduchosťou očarujúce poznanie, ktoré ak sa ukáže, že je správne, úplne zmení moje predstavy o zdraví a chorobe. Potrebovala som priestor a čas na to, aby som spracovala v sebe to množstvo nových informácií. Akoby sa mi prostredníctvom knihy prihovoril akýsi hlas, skromný, precízny vedecký hlas, ktorý vysvetľoval predstavy vyplývajúce z celkovej životnej práce. Ale ten sýty tichý hlas tvrdil aj niekoľko zarážajúcich vecí a prípady chorých, ktoré boli uvedené v druhej časti knihy, ich aj potvrdili. Dokazovali, že dr. Gerson, ktorý bol nemeckého povodu, naozaj našiel účinnú liečebnú metódu proti rakovine a napísal túto knihu, aby svojou metódou oboznámil širokú verejnosť. Rozrušilo ma, čo som čítala, hoci som všetko nedokázala uveriť. 

Úryvky z telefonického rozhovoru Beaty Bishop s priateľkou Catherine: - Fantastická (o knihe). Je dokonale osobitá. Ak má dr. Gerson pravdu, tak niečo nie je v poriadku s väčšinou doterajších protirakovinových liečebných metód. Je pravda, že knihu čítam len dve hodiny, ale myslím si, že som pochopila podstatu jeho zdovodnení. Jeho myšlienkové pochody sú dokonale logické. - Najprv musím ukončiť čítanie knihy, potom musím hovoriť s Margaret Strausovou. Nesmiem sa dať príliš uniesť, ale keď je pravda, čo tvrdí dr. Gerson, bolo by potrebné všade uplatňovať jeho liečebnú metódu. Catherine sa uchechtávala na druhom konci linky.. - To nemyslíš vážne. Ak bude táto liečba skutočne účinná, a je natoľko zvláštna, ako hovoríš, tak úradné lekárske kruhy urobia všetko, aby ju zatratili. Snáď to nie je klasická reakcia? 

Ale nevzrušuj sa úradným stanoviskom, ak máš pocit, že ti terapia može pomocť. Čas ma súril. Musela som sa koncentrovať, aby som pochopila základné myšlienky dr. Gersona, ako sa občas vydrali na povrch z bohatého a komplexného materiálu knihy, takže som si začala robiť poznámky, akoby som musela robiť výskum pre nejakú súrnu, zameškanú rozhlasovú prednášku. Moje poznámky zneli takto: Rakovina nie je špecifická, k istému miestu viazaná, ale všeobecná, chronická a degeneratívna choroba. Preto je úplne zbytočné odstrániť nádory alebo sa pokúsiť sa o odstránenie jednotlivých príznakov. Dosiahneme tým len toľko, že sa objavia inde. 

Ďalej: rakovina vlastne ani nie je choroba, ale je to skor príznak chorého organizmu, ktorý má poškodenú látkovú výmenu a neúčinný imunitný systém. Správna liečba je taká, ktorá usporiada normálne, zdravé fungovanie organizmu, a takto ho pripraví na to, aby si sám zničil a vypudil zo seba rakovinu. Zdravý organizmus dokáže zabrániť tomu, aby sa jeho bunky stali abnormálne, čiže zhubné. Látkovú výmenu a imunitný systém počas dlhého obdobia podkopáva nesprávne stravovanie : konzumovanie takých potravín, ktoré boli vypestované vo vyčerpanej, umelo zlepšovanej pode, v ktorej chýbajú potrebné minerálne látky. Sú chudobné na bielkoviny, a draslík, sú otrávené chemikáliami. 

Dovtedy ich zjemňovali a snažili sa predĺžiť ich trvácnosť, kým z nich vyprchali všetky živé, aktívne výživné látky, bez ktorých nemožeme byť zdraví. Zle vyživovaný organizmus potom ďalej otravujú škodliviny prostredia: znečistené vzdušie, voda a čoraz viac sa rozšírujúca chemizácia. Nakopené otravné látky a skryté hladovanie vedú časom k tomu, že sa oslabí imunitný systém organizmu, a tak sa otvorí cesta pre rozvoj rakoviny. Degeneratívny proces, ktorý vedie k rakovine, zachváti väčšinu životne doležitých orgánov. Nikto nedostane rakovinu, ak jeho pečeň, podžalúdková žľaza, obličky a žlčník pracujú zdravo. Všetky telesné procesy spolu súvisia a v prípade choroby nastane porucha vo všetkých. 

Preto treba všetky procesy upraviť a liečiť súčasne. V záujme liečenia treba celý organizmus detoxikovať, ďalej ho treba aktivizovať pomocou ionizovaných minerálnych látok a prirodzenými, nechemizovanými potravinami, aby životne doležité orgány mohli opäť fungovať. Prečítala som si svoje poznámky, potom som zavrela oči, aby si mohol odpočinúť zrak. Jednoduchý obsah knihy poriadne otriasol mojím myslením. Popri tom mi sposobili niektoré nové informácie nemalé prekvapenie a hlavolam. 

Aký je to trpký úškľabok osudu, že rakovina narastá na našej planéte práve vtedy do nepremožiteľnej epidémie, keď západná technika dosahuje čoraz väčších výšok a naše začiatky sa zdajú dosť vzdialené na to, aby sme ich mohli čo len poodhaliť. Ako keby nám príroda prostredníctvom buniek nášho tela odkazovala, že niečo nie je v poriadku, že naše bunky preto upadajú do chorobného chaosu, lebo fantastická technika mení naše stravovanie a sposob života do takej miery, čo už organizmus nemože vydržať. Mala som pocit, že tancujem na ostrí noža, medzi dvomi navzájom sa vylúčujúcimi možnosťami, nesúc ťarchu svojej choroby na chrbte i v duši. Vedela som, že niekde musím zostúpiť z ostria noža skor, ako mi odreže nohu. 

Ak má dr. Gerson pravdu, uvažovala som, a tuším, že má pravdu, ak je zbytočné odstrániť nádory, ktoré priamo neohrozujú život, tak moja operácia bola nezmyselná, nemalo zmysel to množstvo bolestí, utrpenia a okyptenie a práve tak by nemal zmysel nijaký ďalší chirurgický zákrok a Mr. Lennox nemá ani potuchy, čo vlastne robí. Alebo možno predsa to vie, uvedomuje si, že jeho virtuózna šikovnosť nemože ľudí vyliečiť, ale pokračuje ďalej, lebo jednoducho nevie, čo iné by mohol urobiť. A keď je to tak, nech mu odpustí Boh, lebo ja mu neviem. 

Ak je rakovina naozaj chorobou celého systému látkovej výmeny, tak možno nad chorobou zvíťaziť jedine liečením a napravením celého systému. Ak má dr. Gerson pravdu, tak niet inej cesty, keď chcem zostať nažive. Čím viac som uvažovala o terapii, tým viac som chápala jej zmysel. Všetko, čo som doteraz počula o tradičnej, ortodoxnej liečbe rakoviny, mi prebehlo mysľou ako dvakrát zrýchlené chaotické filmové zábery. 

Objavili sa mi obrazy priateľov, známych susedov, ktorí putovali od operácie k liečbe, od liečby k operácii ako bezkrvní, plešatí ľudia prežívajúci tábor smrti, po chemoterapii pomaly vychudnutí na kosť šírili okolo seba pach smrti oveľa skor pred vlastnou smrťou a napokon zomreli, keď uz dávno zmizla aj posledná nádej. V mojich spomienkach sa objavila moja prekrásna spolužiačka Alexandra, ktorá zomrela vo veku desať rokov na rakovinu ústnej dutiny. Jej pohreb, na ktorý sme išli všetci a ja som bola potom celé dni chorá, lebo som sa nevedela zbaviť toho ťažkého, odporného pachu, ktorý potlačil voňu kvetov, čo pokrývali jej truhu. Spomenula som si na Jane Zorzovú a na jej smutnú a, bezmocnú smrť. Všetky tieto obete boli liečené ortodoxnými metódami. 

Nevedela som o nikom, kto by sa bol pokúsil o hocijaký alternatívny sposob liečenia, okrem päťdesiatich prípadov dr. Gersona. Hádam ja by som sa mala o to pokúsiť. Na druhý deň mi dr. Montaque oznámil, že mám slabú cukrovku. Tak teda ešte aj to. Správa ma zasiahla ako úder bleskom. Zdalo sa mi to zneucťujúce, aby dostal cukrovku niekto, kto celý život nejedol sladkosti. Bolo to aspoň také nespravodlivé, ako keby vegetariána prizabili mrazeným hovädzím stehnom. V podstate som nenávidela sladkosti, oveľa radšej som zjedla kúsok syra. A teraz som mala cukrovku. Všetky srsti sa mi postavili voči nej. 

Ale potom som prišla na to, že tento posledný obrat v mojom chorobopise vlastne podporil tvrdenie dr. Gersona, že niet rakoviny bez postupného poškodenia systému pečene a podžalúdkovej žľazy. Moja podžalúdková žľaza bola zrejme poškodená a len Boh vie, čo sa dialo s mojou pečeňou.Ale rozhodne som sa drala vpred. Celý deň a v noci každú chviľku, keď som nemohla spať, som zasvätila knihe dr. Gersona ako za svojich študentských čias v období bláznivého maratónu podobného čítania pred skúškami. Kým som išla k Margaret Strausovej v jeden štipľavý zadymený januárový deň, podarilo sa mi prečítať väčšinu knihy. Rozpovedala som jej svoj príbeh a dodala som, že teória jej starého otca v súvislosti s rakovinou ma presvedčila o nezmyselnosti akejkoľvek ortodoxnej liečby. 

Z rozhovoru s Margaret Strausovou: - Možem medzitým pracovať? - Nie, iba ak by ste mohli pracovať doma. každú hodinu musíte vypiť dávku čerstvo pripravenej šťavy, takže nebudete mocť opustiť byt na dlhšiu dobu. Občas budete pravdepodobne príliš slabá a chorá aj na to, aby ste vstali, a nie aby ste pracovali. - Tak stratím zamestnanie a tým aj svoj príjem. - Je mi ľúto, ale v tom vám nemožem pomocť. - Nie, samozrejme, že nie. Nevadí, to je osobitný problém. Povedali by ste mi ešte niekoľko slov o praktických podrobnostiach liečenia? Preštudovala som si jedálniček a jednoducho sa mi zdá strašný. 

Bezpochyby možno žiť na prípustných potravinách, ale nezomrel ešte nikto na gastronomickú frustáciu? Osemnásť mesiacov bez jediného vajcia ale štipky soli.... - Ešte nikto nezomrel od jednotvárnej diety, - povedala Margaret. - Ale bez nej by väčšina Gersonových pacientov nebola prežila. Ja sa podrobujem diéte z vlastného rozhodnutia, nie preto, žeby som to potrebovala, ale ju veľmi vychutnávam. Aha. To vysvetľuje veľké vrece mrkvy pred jej dverami i jej zdravý výzor. Ale ešte som si vždy nevedela predstaviť, prečo chce niekto, kto nie je smrteľne chorý, dodržiavať prísnu, ultravegetariánsku diétu. 

Keďže mi predpovedali šesť mesiacov života, ak sa nepodrobím operácii, nebolo vhodné trápiť sa nad tým, že sa musím vzdať uhoriek, lebo sú príliš slané, alebo avokáda, lebo obsahuje priveľa oleja. Margaret mi poskytla množstvo iných vecí, nad ktorými som sa mohla trápiť. Keď mi vysvetlila postup kúry, pochopila som, že terapia by ma prinútila k disciplíne pripomínajúcu stredoveké kláštory - oproti mojmu doterajšiemu príjemnému, pohodlnému a voľnému sposobu života, keď som žila bez pravidiel a vychutnávala všetko. Okrem toho mi vysvetlila aj také body, ktoré boli v knihe spomenuté len krátko, takže som sa pokojne mohla priznať k svojej nevedomosti. Jednou z takých otázok bol problém reakcií počas liečenia. - Vzhľadom na liečenie sú to dobré reakcie - , povedala Margaret. - Následky rýchlej detoxikácie možu byť aj oveľa nepríjemnejšie, ako to vysvitá z knihy, niekedy sú strašné. 

Už aj preto budete niekoho potrebovať, nejakú sústavnú pomoc, kto sa o vás postará v čase ťažkých liečebných reakcií. Popri tom ani bez liečebných reakcií by ste sa sama nedokázala popasovať s množstvom varenia, s prípravou surových šťiav a s umývaním riadu od skorého rána. - Som pomerne šikovná, viete, aj dosť silná, odhliadnuc od tejto strašnej únavy. Margaret sa usmievala a výraz jej tváre mi našepkával, že sa pravdepodobne už dlho tak dobre cítiť. Potom mi podala súpis ďalších zakázaných vecí. Treba sa vyhnúť šminkom, farbeniu vlasov, voňavkám a dezodorom, olejom po kúpaní, pracím práškom, možno používať len jednoduché mydlo bez vone na umývanie i na pranie. 

Sú zakázané chemikálie pre domácnosť i akékoľvek iné chemikálie, používanie Papinovho tlakového hrnca a iného alumíniového riadu. Namiesto automatického odšťavovača treba používať obrovský, ťažký elektrický mlynček a zvlášť treba používať ovocný lis na vylisovanie šťavy z pomletého ovocia i zeleniny. - Keby som bola bojovou feministkou," povedala som, "mala by som takú predtuchu, že terapia je vyslovene protiženská, veď zakazuje všetky práce šetriace prvky života, začínajúc mrazenými potravinami až po pracie prášky. 

A potom vrchol všetkého je, že lisovať šťavy treba dvomi tak pracnými prístrojmi - to je už predsa len trochu odstrašujúce. - Je mi to jasné a je mi ľúto, ale nemožno detoxikovať organizmus, ak nezabezpečíme, že sa doň nedostanú ďalšie otravné látky a veru každá zakázaná vec obsahuje škodlivé látky. Čo sa týka automatického odšťavovača, žiaľ vplyvom striedavého prúdu sa zničia oxidujúce enzýmy. A cieľom terapie je práve to, aby sa tieto enzýmy vo veľkom množstve dostali do organizmu. 

Mali sme niekoľko takých pacientov, ktorí používali rýchle automatické prístroje, aby si ušetrili čas i energiu, ale ich stav sa vobec nezlepšoval. - Iste, máte pravdu, ja repcem len z nevedomosti. Ale pravdu povediac bez šminku a farbenia vlasov bude zo mňa šedivá, chorľavo vyzerajúca starena. Zato sa predsa neoplatí vyzdravieť, nemám pravdu? Margaret sa zasmiala. - Ó, ale nebude z vás starena, lebo akonáhle sa váš stav začne zlepšovať, váš zovňajšok bude čoraz lepší a mladší, budete mať peknú pokožku prirodzenej farby, takže vobec nebudete potrebovať šminky. Terapia sa mi zdala ešte vždy vzrušujúca - aspoň teoreticky. Jej praktická stránka ma však naplňala desom, zvlášť teraz, keď som si začala uvedomovať jej neúprosnoť. 

Osemnásť mesiacov existovať v úplnej uzavretosti od sveta s programom, ktorý je založený na všeobecnom odriekaní sa - ako by som to dokázala zrovnať so svojou netrpezlivou povahou a svojím odporom k nude. 

V knihe dr. Gersona bola pod názvom "UPOZORNENIE - veľmi doležité" jedna zlovestná veta: Neodporúčam začať s liečbou, ak ju z nejakého dovodu nemožno presne dodržať." Nikdy som vo svojom živote nevedela vykonávať ťažké alebo monotonné úlohy s prísnou presnosťou a nevidela som veľa nádeje na to, že práve teraz sa zmením. Záleží to len odo mňa, preblesklo mi hlavou. 

Záleží to len odo mňa, či budem žiť alebo zomriem, ale konečne sa musím rozhodnúť a prestať s tým sebatrýznením. Ak teraz zomriem, nebudem žať, celý moj život nebude nič iné ako dlhá príprava, ktorá nepriniesla nijakú úrodu. Bože moj, však ja som ešte nič nedokázala, len som zdĺhavo rozprávala o svojich plánoch, a to predsa nestačí. Napokon, aké by to bolo pokrytectvo zavrhnúť priamu samovraždu, ale maskovane a pomaly sa ta predsa dostať. A nadovšetko aká by to bola hlúposť zomrieť len preto, že mi istý nevedomý chirurg zle liečil rakovinu. Preskočila som k inému odstavcu: "V pokročilejších prípadoch je organizmus silne znečistený a vsakovanie rakovinových nádorov, žliaz atď. stupňujú toxicitu. 

Pred mnohými rokmi som stratil viac svojich pacientov následkom pečeňovej kómy, lebo som nevedel, a preto som si ani nevšímal, nakoľko je doležité pravidelné a časté odstraňovanie jedovatých látok pomocou štiav, črevných výplachov...atď." Je to vynikajúci človek ten dr. Gerson - myslela som si. Čierne na bielom priznáva, že kvoli svojej nevedomosti stratil pacientov. Lekári obyčajne diskrétne utajujú svoje omyly, ale nikdy ich pred verejnosťou nepriznajú. 

Ale dr. Gerson je iný. Presnejšie povedané bol iný. On nič neprikazuje bez toho, aby nevysvetlil teóriu, ktorá príkazom predchádza. "Pacientom musí byť jasné, že kávové črevné výplachy neslúžia na zlepšenie črevných funkcií, ale na povzbudenie činnosti pečene" - čítala som o kúsok ďalej. Áno, pán doktor, tento pacient to pochopil. Tak som potom uvažovala sama nad niektorými základnými pojmami. V našej spoločnosti je napríklad stravovanie celkom normálna, chvályhodná vec, ale vyprázdňovanie, ktoré nasleduje po trávení, sa však už tak normálne neprijíma, preto ho treba ukryť medzi prísne lekárske témy alebo do tieňa pekne zariadených pastelových kúpelní. 

Uvažovala som o tom, že to veru nie je vyvážené a neprejavuje sa ani vyvážená úcta doležitému kolobehu prijímania potravy a jej vylučovaniu. (čo je pre každého záhradníka, ktorý pripravuje kompost celkom samozrejmé). Nedivím sa, že sa z nás stala spoločnosť plná jedovatých látok, veď z každej strany hltáme jed a ani nás nenapadne, že sa ho treba zbaviť. Ku koncu vyšetrovania som sa opýtala dr. Elsovej, akú liečbu mi predpíše na nedávno objavenú cukrovku. - Nijakú, - odvetila. - Nepotrebujete nijakú zvláštnu liečbu. Cukrovky sa zbavíte. - Rozumiete pod tým, že zmizne sama od seba? - Samozrejme. Počas terapie sa to časom upraví. 

Nezabúdajte, že toto je všeobecná terapia, ktorá lieči celý organizmus, preto nie je potrebné liečiť zvlášť cukrovku. Ó, áno, samozrejme. Dúfam, že má pravdu. - Prosím vás, venujte pozornosť tomu, aby ste nevynechali ani jediný črevný výplach - upozorňovala ma dr. Elsová. - Je to nechané úplne na vás. Nikto vás nebude kontrolovať, koľko výplachov si denne urobíte. Ale nevynechajte ani jeden, zvlášť v čase liečebnej reakcie. Vtedy je detoxikácia životne doležitá. - Kedy sa obyčajne začínajú liečebné reakcie? - To je individuálne. U niekoho sa začínajú ihneď, u iných to trvá istý čas. Niet všeobecného pravidla. 

Pár citácií z prednášky dr. Hesse, riaditeľa kliniky: Gersonov program nie je bezpodmienečne vhodný pre každého - začal -, i keby z lekárskeho hľadiska mohol priniesť liečenie. Sú takí, ktorí jednoducho nie sú ochotní podstúpiť obete a zaviesť do svojho životného štýlu tie zmeny, ktoré tento program vyžaduje. Je to mimoriadne ťažký, viazaný a mnohostranný program. Žiadame od vás, aby ste vzali na seba uskutočnenie vlastného liečenia. Keď opustíte La Gloriu, budete odkázaní celkom na seba. 

Vo väčšine prípadov nenájdete vo svojom bydlisku takého chápavého lekára, ktorý by bol ochotný sa o vás starať. Po miestnosti prebehol tichý šum ľútosti a sklamania. Chvála Bohu, že som našla dr. Montagua, pomyslela som si. Len aby si to nerozmyslel. - Teraz ste vy zodpovední za vlastné zdravie - pokračoval dr. Hesse s vážnou tvárou. - Popri bezpodmienečnom osvojení si programu budete potrebovať celkovú zaangažovanosť, pevnú voľu a pomoc rodiny. Doležitú úlohu tu može zohrať aj silné náboženské založenie, viera a dovera v Boha. Treba si stanoviť poradie doležitosti a dodržiavať ho.

 Keď nemá niekto schopnosti, urobí najlepšie, ak sa vobec nepustí do tejto hrdinskej práce. Je to naozaj hrdinstvo, veď vy sami máte v rukách kľúč k vlastnému uzdraveniu. Dr. Hesse teraz vysvetľoval, ako prebieha liečebná reakcia, čo nie je nič iné, ako silná snaha organizmu na samodetoxikáciu a samoliečenie. Zoznam príznakov znel odstrašujúco. Bolesti, bolesti hlavy, slabosť, závraty, herpesy, horúčkovité vyrážky, zasliznený jazyk, prípadne 3 - 4 kilá straty na hmotnosti - to všetko je možné. Ďalej sa možu objaviť ksče v bruchu, silná podráždenosť alebo strata nálady až apatia. Okolie rakovinového nádoru može byť zapálené v sprievode bolestí. Staré rany a zrasty možu sčervenať, zápaly kĺbov možu byť ešte citlivejšie. 

Tí, ktorí predtým užívali Valium, Librium, LSD, a iné lieky, sa musia pripraviť na ešte nepríjemnejšie príznaky, lebo dávno uložené zvyšky liekov sa teraz dostanú do krvného obehu a vyvolávajú taký istý účinok, ako keď sa dostali do organizmu prvýkrát. - Bože moj - zastonal istý muž spomedzi posluchačov -, vari to má cenu? Dr. Hesse sa mierne usmial, ako keby bol povedal: "Viem, čo cítite", potom pokračoval v prednáške miernejším tempom. 

Najdoležitejšie je, zdoraznil, aby sme neprepadali zúfalstvu, ak nás zachvátia tie najdivšie príznaky v čase liečebnej reakcie. Nebuďme malomyseľní, nedovoľme, aby nás čo najrýchlejšie odviezli do nemocnice alebo nás doma začali liečiť ortodoxnými metódami. Organizmus vie, čo robí. Jeho samočistiace a samoliečiace procesy neslobodno prerušiť. Za vhodných okolností - a terapia ich zabezpečuje - organizmus vykoná svoju prácu bezchybne. Dr. Hessa sme počúvali v úplnom tichu, keď nám vysvetlil vhodný sposob liečby liečebných reakcií. Znelo to dosť vedecky a ja som začala uvažovať o tom, či sa uprostred väčšej liečebnej reakcie dá spomenúť na správny postup, nehovoriac už o praktickom prevedení činností. 

Kazetové magnetofóny jednohlasne bzučali. Niektorí z premrštenej obavy sústavne kontrolovali fungovanie magnetofónu, pričom si robili aj poznámky. Keď sa prednáška skončila, na väčšine z nás bolo vidieť známky únavy a vytriezvenia. Mala som pocit, akoby nás bol dr. Hesse prelisoval cez obrovský mlynček, aby nás obral o prípadne nesprávne predstavy v súvislosti s vážnosťou našej situácie. Ak by si hocikto bol myslel, že mať rakovinu a podobrať sa na Gersonovu terapiu je nejaká jednoduchá a pohodlná vec, ten si v tejto chvíli musel celú záležitosť premyslieť ešte raz. 

Po skončení prednášky v ruke so zelenou šťavou sme vykročili na slnečnú terasu, ktorá obkolesovala celú hornú budovu. Carl (pacient), ktorý už prežil niekoľko liečebných reakcií, nám porozprával všetko, čo o procese vedel. Podobne však ako dr. Elsová, ani on nevedel predpovedať, kedy sa začnú tie strašidelné, ale životne doležité reakcie, i keď nás s Becky toto zaujímalo najviac. - Teoreticky liečebné reakcie by sa mali začať medzi tretím až šiestym dňom od začiatku terapie - povedal Carl -, ale často sa celé týždne nestane nič. 

Niektoré prvé prípady možu byť mimoriadne hrozné, možu trvať aj viac ako tri dni. Neskoršie budú kratšie a miernejšie. Ja si myslím, že kvalita liečebnej reakcie závisí od predošlej životosprávy človeka. - Ako to myslíte? - opýtala sa Sarah. - Neviem to určite, ale podľa mňa čím viac nekvalitných vecí zjedol človek pred začatím terapie, tým skor naskočí organizmus. Akonáhle dostane organizmus trochu dobrej, nechemizovanej potravy, ihneď začne zo seba vypudzovať smeti. 

Bol tu mladík, prišiel len na návštevu, terapiu ani neoňuchal. Jedol iba klasickú Gersonovu stravu a vypil denne dve porcie mrkvovej šťavy. O tri dni sa na ňom prejavila obrovská liečebná reakcia a dva dni sa cítil príšerne. Neskoršie mi povedal, že väčšinou žil na pečenom hovädzom, na pečených zemiakoch a šiškách. - Akože, nejedol nijaký šalát ani ovocie? - opýtala sa Becky. - Nuž...nie, nemohol. Žil na Aljaške a tam veru nie je nejako veľa zeleniny a ovocia. Pre každý prípad podľa mojho názoru po liečebnej reakcii si poriadne rozmyslel, či nemá zmeniť stravu. - 

Je naozaj nutné dodržiavať terapiu taký dlhý čas, alebo sa toho klinika pridržiava z bezpečnostných dovodov? - Dlhú dobu? Či je také dlhé osemnásť mesiacov alebo hoci aj dva roky. To je nič k tým dvadsiatim-tridsiatim rokom, počas ktorých sa telo postupne napĺňa jedovatými látkami. - Problém je v tom, že dnes ľudia oveľa pomalšie reagujú na liečbu ako v čase mojho otca, jednoducho preto, lebo ich telo je viac otrávené. Za posledných tridsať rokov sa svet stal špinavší a zamorenejší, takže liečba a náprava pacientov trvá dlhšie a vyžaduje si viac práce. Musíme bežať čoraz rýchlejšie, aby sme mohli ostať na mieste. - Áno, súhlasila som. - Tomu rozumiem. Ale nezdá sa vám, že to odoberá chuť? - Nie, vobec nie, odpovedala. - Pre fantastické výsledky, ktoré sa nám podarilo dosiahnúť napriek stupňujúcim ťažkostiam.

 Ľudia sa vyliečia a boli medzi nimi aj takí, ktorí sa z tejto ťažkej nemoci vyliečili sami, len na základe knihy, bez toho aby prišli na kliniku. Je ich dobrých pár, nielen Jaquie Davisonová. - Tu je napríklad Earl Taylor - pokračovala Charlotta. - Earl žije v Illionis. Pred pätnástimi rokmi, keď ešte neexistovala Gersonova klinika, ani lekári, ktorí poznali terapiu, Earla poslali z nemocnice zomrieť. Mal sedemdesiat rokov, rakovina prostaty sa rozšírila na kosti a lekári mu povedali, že veľmi ľutujú, ale....

V tomto bode urobila Charlotta výrazný pohyb rukou, ktorým, ako som neskoršie zistila, naznačila, že ortodoxná liečba sa opäť dostala na slepú koľaj. Earl, ako som sa dozvedela, bol slabo vzdelaný vdovec, ktorý žil sám. Ale prostredníctvom niektorého zdravotníckeho zariadenia sa mu podarilo získať knihu dr. Gersona. Potom zistil, že je to preňho písané vysokým štýlom. Zatelefonoval Charlottinej staršej sestre, ktorá mu odporúčala, aby robil len praktické veci a o ostatné nech sa nestará. Presne tak urobil - a vyliečil sa. Teraz má osemdesiatpäť rokov. - Pred štyrmi mesiacmi sa stala zaujímavá vec - pokračovala Charlotta. - Earl práve pracoval okolo domu, keď spadol a zlomil si jedno rebro. 

Keď kvoli bolesti išiel do nemocnice, lekári predpokladali, že sa mu obnovila rakovina kosti a to sposobilo zlomeninu. Aby si boli istí, zröntgenovali jeho celý kostný systém. Po rakovine však nebolo ani stopy. Jednoducho sa mu zlomilo rebro. A odvtedy žije a kvitne. - Ale buďme reálni... - Iste máte aj neúspechy, nie? - Samozrejme, aj nás postihnú neúspechy. Skoro všetci pacienti, ktorí k nám prichádzajú, majú rakovinu s metastázami, ako aj vy a s čím si už nevedia poradiť ortodoxné metódy. 

Prichádzajú k nám ľudia v posledných fázach choroby, ktorých očakávaná životnosť sa pohybuje v medziach dvoch týždňov až štyroch mesiacov. Niektorí sú v takom katastrofálnom stave, že ich privážajú na nosidlách. Pred niekoľkými mesiacmi dvaja pacienti zomreli cestou sem. Ani sme ich nevideli. Z toho asi pochopíte, s akými prekážkami sa boríme. Po istom bode je organizmus pacienta natoľko poškodený, že ani táto terapia mu nepomože. - A čo iné može sposobiť problém? U takých pacientov, ktorých stav ešte nie je taký zlý? Určite može dojsť k neúspechu aj u takých pacientov, ktorí prichádzajú v skoršom štádiu. - Áno - stiahla obočie. - 

Mnohí nedodržiavajú terapiu presne, keď odídu odtiaľto. Zdá sa im to príliš únavné, je s tým veľa práce, v niektorých prípadoch je snáď veľmi drahá. Alebo rodina neposkytuje dosť pomoci, takže to pacient napokon vzdá. Fakt je, že mnohí prestanú s terapiou kvoli praktickým problémom. Nie terapia je na vine. Pacienti by sa vyliečili, ak by sa pre nich dalo všetko riadne zabezpečiť. Ale mnohí majú pocit, že to všetko je veľmi únavné a radšej zomrú, ako by to dotiahli do konca. Takýmto nevieme pomocť. O niekoľko dní na jednej z obvyklých Charlottiných prednášok som dostala odpoveď aj na tú otázku, prečo už netúžim po fajčení, čo bola vlastne osobitá zmes informácií i povzbudenia. 

Povedala, že v zákulisí väčšiny škodlivých návykov je nevhodná strava, z ktorej chýba niektorá podstatná výživná látka a keď sa k nej organizmus dostane, ako napríklad v prípade Gersonovej diéty, túžba čoskoro klesne alebo úplne zmizne. Ako príklad uviedla pacienta, silného fajčiara, ktorý odkladal odchod do nemocnice, kým sa len dalo, lebo si myslel, že bez cigarety nemože žiť, a predsa niekoľko dní po príchode bez akýchkoľvek ťažkostí dokázal prestať fajčiť. Presne tak, ako ja - pomyslela som si. 

Ak má Charlotta pravdu a potvrdzujú to aj skúsenosti iných fajčiarov, tak každý lekár, psychiater, hypnotizér, hrdinské svojpomocné spolky a výrobcovia všetkých protifajčiarskych prípravkov sú na zlej ceste práve tak ako všetci zatvrdlí fajčiari, pretože si zle vysvetľujú príčinu, pre ktorú si nevedia odvyknúť. 

A ja som si prečítala každú knihu a časopis, čo som si mohla požičať, kým som si konečne pre svoju potrebu dokázala zrekonštruovať osobnosť a charakter dr. Gersona. 

Na základe mojich zdrojov informácií sa mi zdal ako silný, nežný, tichý človek, ktorý žil pre svoju prácu a bol taký roztržitý, že dodrúzgal pri menších nehodách štyri bicykle a raz spadol do pivnice s uhlím. Bol mimoriadne skromný, nenáročný a stály. Bez svojej mimoriadnej vytrvalosti by bol určite zanechal medicínu, alebo by v strede svojej kariéry dostal nervový záchvat, lebo celý jeho život sprevádzali tragické udalosti a sklamania. Ako keby mu Osud jednou rukou ponúkal fascinujúce možnosti, aby ich zároveň pred naplnením druhou rukou vzal. Dr. Gerson ešte raz za takýchto zlých podmienok vybojoval jedinečné výsledky; čo by asi dosiahol, keby mu bola daná rovnejšia cesta? 

Jeho kariéra mala dve obzvlášť trpké udalosti... V roku 1932 vo veku päťdesiatjeden rokov mu jedna berlínska nemocnica zabezpečila všetky podmienky na to, aby dokázal, že jeho liečenie založené na strave vylieči aj beznádejné prípady tuberkulózy. Po dlhom a starostlivom úsilí konečne nadišiel čas, aby ukázal svoje výsledky pred Berlínskou lekárskou spoločnosťou na základe takej demonštrácie, ktorá, a to dobre vedel, by mohla zabezpečiť široké uznanie terapie a mohla mu otvoriť cestu k ďalšej priekopníckej práci. Ale päť týždňov pred vytýčeným dňom demonštrácie sa dostal k moci Hitler a dr. Gerson s manželkou a tromi dcérami opustili Nemecko. (Mnohí jeho príbuzní, ktorí neboli ochotní nasledovať jeho príklad, skončili v nacistických koncentračných táboroch.) V roku 1946 sa objavila ďalšia skvelá možnosť - a tiež zmizla. 

Dr. Gerson, ktorý sa už v tom čase usadil a znovu pracoval v Amerike, dostal povolenie, že može ukázať svojich päť vyliečených pacientov z rakoviny Kongresovému výboru Spojených štátov. On bol prvým lekárom, ktorému to povolili. Od tej demonštrácie závisel osud istého návrhu zákona v senáte. Ak ho odhlasujú, znamenalo by to finančné zabezpečenie pre ďalší rozvoj terapie. Demonštrácia prebiehala hladko, ale opozícia, ktorá podporovala tradičnú liečbu rakoviny, prehlasovala návrh o štyri hlasy. 

Osamotený doktor emigrant so svojím nemeckým akcentom a pozoruhodnými výsledkami ostal opäť neúspešný. Sčasti ho nebrali na vedomie, sčasti ho prenasledovali rozličné lekárske organizácie, medzi inými aj Americká protirakovinová spoločnosť, ktorá jeho terapiu uviedla na listinu "Klamári a legendy." Dr. Gerson predsa pracoval sám za čoraz ťažších podmienok a v roku 1959 ako sedemdesiatročný zomrel. Konečnou iróniou jeho zvláštneho osudu bolo, že ho New Yorská vedecká akadémia pozvala za svojho člena - dva mesiace po smrti. Osud mu priniesol šťastie len raz, keď sa rozplynula veľká možnosť, ale keď ho istý problém doviedol k veľkému objavu. 

Dr. Gerson vo svojom mladom veku trpel na dlhé, ochromujúce migrény, ktoré jeho kolegovia a lekári nedokázali vyliečiť. Preto začal experimentovať s rozličnou stravou a skoro zistil, že strava pozostavajúca zo surového alebo čerstvo vareného ovocia a zeleniny - hlavne z jabĺk - a neslaná strava odstráni migrénu. Túto diétu navrhoval aj svojim pacientom trpiacim na migrénu a dosiahol vynikajúce výsledky. Onedlho mu istý pacient oznámil, že mu zmizli nielen kruté migrénové záchvaty, ale začala sa liečiť aj jeho lupus vulgaris (kožná tuberkulóza). 

Keďže lupus považovali za nevyliečiteľnú chorobu, dr. Gerson ledva veril svojmu pacientovi, čiže vlastným očiam. Ale zmeny, ktoré sposobil lupus, sa bezpochyby začali liečiť. A on musel vyvodiť úsudok, že diéta nelieči len istú chorobu, ale napráva samoliečiacu schopnosť organizmu. Takto sa začala jeho revolučná činnosť, počas ktorej dosiahol ohromujúce výsledky u pacientov v poslednom štádiu rakoviny. 

Bolo smutné uvažovať o úspechoch, neúspechoch a neuskutočniteľných možnostiach Maxa Gersona v skromnej mexickej nemocnici, ktorá bola jediným rukolapným dokazom jeho životného diela. Všetci pacienti sme boli presvedčení, že keby kongresný výbor v roku 1946 bol odhlasoval finančný základ na výskum Gersónovej metódy, terapiu by už boli dávno zmodernizovali a zjednodušili tak, aby ju mohli pacienti uskutočňovať doma a nemuseli sa na dva roky uzavrieť od normálneho života. 

Ale všetko to bola len špekulácia a teória. V praxi sme museli vykonávať predpísané úkony bez reptania. Charlotta začala svoju prednášku tým, že v skratke zhrnula podstatu terapie, potom prešla na hlavnú tému, v ktorej hovorila o tom, že táto metóda nie je špecifická, preto časom prisposobí organizmus na to, aby sám prekonal všetky problémy, nielen najhrozivejšie ochorenia. - Organizmus si nevyberá - hovorila. - 

Nevylieči len jeden alebo dva problémy tak, že medzitým ostatné zanedbá. Niekedy je celkom prekvapujúce, že zmiznú aj veľmi staré a zatvrdlé zdravotné problémy, počas tohto sposobu liečenia. Napríklad bola u nás istá osemdesiatročná dáma, ktorá mala veľmi vysoký tlak a chronický zápal priedušiek. Počas terapie sa zbavila oboch ťažkostí. Potom nám z domu napísala list, v ktorom nám oznámila, že sa jej vrátil sluch a z očí jej zmizol zákal. Ani sme nevedeli, že má sivý zákal, lebo to nespomínala, ale aj tak sa z neho vyliečila. To je to, čo sme dosiahli. Vymenovala ďalšie príklady a udala meno, adresu, vek a presný chorobopis takých pacientov, ktorí s radosťou súhlasili, aby sa stali živým dokazom terapie. 

Erik Goodmanek mal napríklad súčasne rakovinu sánky a ťažkú fibriláciu srdca, migrénu, problémy s čelnou dutinou, zápal klbov, zlatú žilu, popri tom trpel aj na nespavosť a na nedostatok energie. - Terapiu začal preto - vysvetľovala Charlotta - lebo nechcel, aby mu odrezali sánku a jeho lekár nevedel lepšie riešenie. Nielenže sa vyliečil z rakoviny, ale prestali ho trápiť aj ostatné problémy. Povedali mu, že má pred sebou ešte šesť mesiacov... bolo to pred päť a pol rokom. Medzi obecenstvom prebehol tichý šum. Sestry, ktoré tu boli ako hostia, sa prekvapene dívali na seba a spokojne prikyvovali. 

Ešte väčší účinok dosiahla Charlotta, keď predstavila prípad Melvu Blackburna, ktorý mal od roku 1940 problémy s ľadvinami, neskoršie srdcovo-cievne problémy: zväčšila sa mu pečeň, mal trhnutie v krku, ktoré sa mu nechcelo dať do poriadku, mal cukrovku, aspoň dvakrát do roka dostal zápal pľúc, mal viacnásobný zápal kĺbov a kostí, okrem toho sa nevedel zbaviť nadváhy, sústavne bol unavený a trpel predčasnou senilitou. Skupina z nemocnice sa pri tomto prípade nedoverčivo uchechtávala. Ja som bola toho názoru, že kto napriek toľkým ťažkým chorobám zostal nažive, musí mať rozprávkový organizmus - alebo mimoriadne rád žije. - Melva začal terapiu v októbri 1979 - pokračovala Charlotta - čiže pred pätnástimi mesiacmi, a dnes sa má dobre, neberie nijaké lieky, ani inzulín, ktorý bral počas pätnástich rokov od roku 1965. 

Je zaujímavé porovnať dve časové dĺžky : päťnásťmesačná terapia dosiahla to, čo tradičné liečenie nedokázalo za päťnásť rokov. Vlani na jeseň navštívil svojho bývalého lekára. Ten bol úplne vyvedený z miery, že ho vidí v takom dobrom zdraví a potom mu povedal, aby znova začal brať lieky! - Charlotta skoro kričala od pohoršenia, oči jej iskrili od zlosti. Po príbehoch bývalých pacientov ukázala niekoľko súčasne liečených. Spomedzi už vyliečených pacientov vyvolala k seba na pódium niekoľkých pokojne sediacich pacientov z publika. Prvý sa volal Bert Brehaut, mladý veselý muž, ktorého liečili z vedľajších účinkov liekov, čo mu lekári predpisovali po dobu dvanástich rokov. Bol to ten dobre známy prípad, ktorý kvoli vedľajším účinkom jedného lieku musel brať ďalší a tak ďalej, kým pacient doslova nezmizne od jednotného vplyvu nešetrných a nevysloviteľne pomenovaných liekov. V podstate Bert potreboval kvoli istému zraneniu len sedatívum na utíšenie bolestí. 

Namiesto toho mu poskytli len čiastočnú úľavu, ale liek zapríčinil celý rad ďalších problémov, medzi inými takú silnú alergiu, že ku koncu mohol jesť len zemiaky. Kým sa dostal do La Glorie v sprievode svojej manželky Marie, ktorá mala rakovinu, Bert trpel sústavnými bolesťami. Mal zápal kĺbov a prostaty, viacnásobnú alergiu a vážne zničenú pečeň. Keď zistil vážnosť svojich problémov, ostal tu a začal terapiu spolu so svojou manželkou. - Dokázal som prestať brať lieky - povedal Bert - a bolesti pomaly miznú. Každé jedlo, čo tu dostanem, dokážem zjesť bez toho, aby mi bolo zle, spím normálne v posteli, predtým som kvoli bolestiam musel spať posediačky. Je to také dobré, že mi opäť všetko funguje normálne!" ukončil svoje rozprávanie s hanblivým úsmevom. 

Charlotta ho potľapkala po pleci a my sme mu hlučne zatlieskali. Teraz nasledovala Marie, Bertova manželka, chudá, bledá mladá žena s rozcuchanými vlasmi a bizarným príbehom. Odkedy jej pred dva a pol rokmi odrezali prsia, cítila sa chorá, ba slabá, jej všeobecný pocit bol zlý, ale lekári ju obviňovali, že trpí na psychologický strach z rakoviny a nestarali sa o príznaky. - To je charakteristické - ozvala sa Charlotta. - Pacienta obviňujú za to, že sa neuzdravuje. Marie prikývla. - Chodila som na kontroly, ale vyšetrenia neukazovali nijaký problém. Pred piatimi mesiacmi som sa dala znovu vyšetriť kvoli poisteniu a povedali mi, že po rakovine niet ani stopy. Ale tak ma bolela hrudná kosť - povedala a opatrne si ju ohmatala, akoby očakávala, že si ju zlomí -, až napokon bola nemocnica ochotná urobiť nové vyšetrenie kostí. Vysvitlo, že mám rakovinu hrudnej kosti, rebier, ba čo viac i pľúc. - Lekári povedali, že mám ešte dva mesiace života. Všetko toto bolo pred dvoma mesiacmi - usmievala sa, ale nemohla ďalej hovoriť, došiel jej dych. Charlotta jej opatrne pomohla z pódia a dokončila jej príbeh. - 

Marie mala strašné bolesti, keď sem prišla - vysvetľovala. - Odobrali sme jej všetky lieky a kávovými výplachmi čriev sa nám podarilo zmierniť bolesti, ale aj tak to trvalo tri - štyri dni, kým celkom prestali. Potom sa ihneď objavila bolestivá liečebná reakcia. Veľa trpela, napriek tomu - Charlotta zvýšila hlas - pribrala viac ako päť kíl, vie voľne dýchať, zdravo spí a po každej stránke sa jej stav zlepšil. Nezabudnime: ešte je vždy veľmi chorá. Ale začína sa zotavovať z rakoviny s metastázami, ktorá je úradne nevyliečiteľná. Toto vystúpenie bolo odmenené ešte dlhším a búrlivejším potleskom najmä zo strany nemocničnej skupiny, ktorej členovia videli už mnoho pacientov v podobnom stave, ako bola Marie, na hranici života a smrti. 

Čo sme tu videli, to bola dobre vyvážená zmiešanina prísnych faktov - veď chorobopis každého pacienta bol podložený lekárskymi dokumentmi - a niečo už-už hraničiace so zázrakom - veď napriek úradnej prognóze sa pacienti vyliečili alebo boli na ceste k uzdraveniu. Charlotta ukázala ďalších dvoch pacientov, ktorí boli na ceste k vyliečeniu, ale ešte ďaleko od celkového uzdravenia. Jedna z nich, mladá žena, ktorá mala neoperovateľný mozgový tumor, hovorila, že má čoraz menej záchvatov, lepšie vidí a netrpí nervovými alebo svalovými problémami. Hovorila rozumne, cieľavedome. Druhý pacient, krásna plavovlasá žena od detstva brala obrovské množstvo liekov na rozličné problémy, kým sa nervovo nezrútila. Odvtedy žila v ťažkom depresívnom stave v zatemnenej izbe. - Trvalo nám to jedenásť týždňov, kým sme ju mohli zbaviť všetkých liekov - povedala Charlotta. - Chorých na rakovinu je niekedy ľahšie vyliečiť ako tých, ktorí sú predávkovaní liekmi a nemajú škodlivý nádor. 

Aj z toho možme vidieť, aký zhubný vplyv majú lieky a drogy. Hlboko zamyslené sme vyšli z budovy. - Stále mám taký pocit - povedala Becky svojím jemným, odprosujúcim hlasom -, že táto terapia je jedna dobromyseľná časovaná bomba. Sústavne tu tiká, dokázala by vyhodiť do povetria veľkú časť dnešnej lekárskej praxe a vedela by zmeniť celý prístup k pojmu zdravia, choroby, ale len veľmi málo ľudí o nej vie a nikto nevie, ako má táto bomba vybuchnúť. - Keby tu bola moja najlepšia priateľka Catherine - uvažovala som -, tá by sa jednoducho spýtala, čo urobíme my v tejto veci. 

yslím si, že odistiť bombu musia takíto ľudia, ako sme my, lebo iný to neurobí. Je to o jeden dovod viac, aby sme sa vyliečili. No nie? Okrajovo spomeniem ďalší zaujímavý fakt: Beate Bishop neskor, po terapii našli ohraničený nádor, samostatný, v hrubom obale a po operacii zistili, že tento hrubý obal zabránil tomu, aby sa rakovinové bunky šírili ďalej, ...tak som to pochopila ja. Aj Charlotte som napísala, čo sa deje. 

Moj sposob života sa nezmenil, vysvetľovala som jej, až na to, že na radu jedného mojho múdreho priateľa od jesene beriem kalciové tabletky, aby som nedostala rednutie kostí. Odhliadnúc od toho malého prídavku presne plním Vaše príkazy. Vedeli by ste mi povedať, prečo vlastne rastie nádor? Charlotta mi odpovedala obratom, ale jej list ma nepotešil. Pripomenula mi časť Knihy, v ktorej sa jasne hovorí o tom, že pacienti chorí na rakovinu nesmú užívať kalcium, ani iné minerálne látky, lebo v jednotlivých prípadoch vyvolal znovutvorenie nádoru. Potom mi navrhla, aby som sa vrátila k intenzívnej terapii s trinástimi šťavami denne, s piatimi červnými výplachmi, s liekmi a so všetkým, čo k tomu patrí. Napísala mi: "Musíte to robiť aspoň tri mesiace, alebo dovtedy, kým sa nádor nezmenší, nezmäkne alebo úplne nezmizne. To by ste museli absolvovať aj vtedy, keby ste sa vrátili do La Glorie, doplnené ozónou liečbou. " Svoj list ukončila povzbudzujúcim pozdravom: "Netrápte sa, zase sa Vám to podarí!"

 V tej chvíli by so mnou nebola viac otriasla ani poriadna hrmavica ako Charlottin list. Otvorila som Knihu a najradšej by som sa praštila do hlavy. Ako som mohla zabudnúť na to, že dr. Gerson zakázal používanie minerálnych látok! Všetky tabletky som hodila do smetí. Sadla som si, aby som si vážne premyslela situáciu. Určite som vedela, že už by som doma nedokázala vykonávať terapiu ani týždeň, nie to tri mesiace alebo ešte dlhšie, lebo by som sa s jej požiadavkami nedokázala popasovať ani telesne, ani duševne. Musím nájsť iné riešenie. Nádor si pod dohode so svojim lekárom a s Charlototu dala vyoperovať chirurgom, ktorého jej odporučili gersonovci. Bol ohraničený, ukrytý v obale a videli to už zo snímku. Zároveň zostala dva týždne na terapii v Mexiku. 

Zároveň absolvovala aj ozónovú liečbu na Gersonovej klinike, ktorú zaviedli v roku 1983 a odvtedy sa zvýšili šance aj pre veľmi ťažko chorých pacientov. - Je to veľmi zaujímavý prípad - povedal dr. Ricardo, keď sa skončila operácia a ja som ležala na prenosnom vozíku. Váš nádor vobec nebol spojený s okolitými orgánmi ako zvyknú byť normálne nádory, ktoré vrastajú do svalov a orgánov, popreplietajú sa s cievami. Tento tam jednoducho bol, akoby čakal na to, že ho vyberú. Len na jedinom mieste sa viazal s cievou -, s tým som mal trochu práce. No a znova som musel spojiť lymfatické uzliny a toto všetko zabralo istý čas. Ale takýto oddelený nádor je veľmi zriedkavý a jeho obal je tiež mimoriadne hrubý a silný. Budeme o tom vedieť viac, ak dostaneme výsledky patologického vyšetrenia. Výsledky patologického vyšetrenia: tento dobre obalený nádor obsahoval veľké množstvo odumretých buniek a zhluky buniek metastázy melanómu. Beata Bishop sa vyliečila celkom, pretože nádor bol uzavretý. Lekár dr. Arturo videl u Gersonových pacientov takéto uzavreté nádory. Väčšinou to boli odumreté skupiny buniek, ktoré sa malým chirurgickým zákrokom dali ľahko odstrániť. 

V počiatočnom štádiu som si myslela, že ak sa lekárom podarí prelomiť bariéru svojej ľahostajnosti, prídu na to, že stravovanie je veľmi doležité a nemožno ho ponechať potravinárskemu priemyslu, ktorý je zameraný na profit, veď agresívne reklamované úbohé produkty tohoto rezortu napomáhajú vznik pretučnelého, ale zle stravovaného obyvateľstva. Bola som si istá, že lekári budú prví, čo spochybnia používanie množstva syntetických prísad, ktorých dlhotrvajúci vplyv je neznámy, čo budú protestovať proti odporným jedlám, ktoré sa podávajú v nemocniciach, školách a v domovoch dochodcov. 

Myslela som si, že niekoľko lekárov by možno bolo ochotných pri svojich protidrogových kúrach alebo pri liečení starých ľudí použiť stravovaciu metódu, veď tradičným sposobom liečby v týchto dvoch aktuálnych oblastiach nedosiahli skoro nič. Mala som pocit, že pokrokoví lekári by mali veľa práce. Ešte aj to sa može stať, že oni sami si odvyknú od dompingových jedál a zlepšia zdravie. Dnes už vidím, že to bol fantasticky ambiciózny scenár. Nedivím sa, že sa nič z neho neuskutočnilo. Čoraz viac stupňujúce sa obavy verejnosti súvisiace s prísadami jedál a falšovaním výživných látok nevyvolali lekári, ale skupiny ochrancov životného prostredia a drobné spoločnosti bez peňazí, akou je napríklad Soli Association (Spoločnosť pre krajinu). 

Pozornosť laickej verejnosti upriamili bestsellery lekársky nevzdelaných autorov o dávkovaní jedál, o trikoch a polopravdách, ktoré uvádzajú etikety na jedlách, takže lúštenie drobných písmen na etiketách sa stalo obľúbeným športom inteligentných laických kupujúcich v potravinárskych obchodoch. Skupina radikálnych spisovateľov, ktorí sa zaoberajú stravovaním, ako Geoffrey Cannon, Derek Cooper, James Erlichman, Barbara Griss, Leslie Kenton a napokon, ale nie v poslednom rade zosnulá Caroline Walker uverejnili polopravdy, pokrivenia a cynické triky potravinárskeho priemyslu, aby ukázali pravdu množstvu svojich čitateľov. Len málo lekárov v potravinárstve sa pokúšalo ovplyvniť vyživovaciu politiku vlády, aj to väčšinou neúspešne. 

Spoločenstvo lekárov ostalo celkom ľahostajné. Chorá poda, choré rastliny a zvieratá, chorí ľudia! Z toho bludného kruhu niet úniku. Mierne poznámky Maxa Gersona spred šesťdesiatich rokov možeme považovať za otrasnú kritiku nášho dnešného sposobu života. On už v roku 1930 predpovedal, že ak sa poľnohospodárstvo nevráti k prirodzeným metódam, počet rakovinových ochorení a iných ničivých chorob bude prudko stúpať. "Tak sa zdá, že vyriešenie problému rakoviny sa skrýva v produkcii potravy bez jedovatých látok" - napísal pred šesťdesiatimi rokmi. Predstavme si, čo by povedal dnes, keby videl neživú, zničenú podu vyvinutých krajín, odkiaľ pochádza veľká časť produkcie obilia sveta a rastúce množstvo jedovatých chemikálií, ktoré sa rúti na požívateľné rastliny a ich prostredníctvom na nás. 

Naši lekári nás aj v tomto ohľade opustili. Koľkokrát dojde k verejnej diskusii medzi pestovateľmi o chemizovanom alebo biologickom pestovaní rastlín, vždy hovoria len o množstve úrody a o výrobných nákladoch. O ľudskom zdraví, čo je záležitosťou lekárov, sa hovorí len zriedkakedy. Množstvo nových dokazov však poukazuje na to, že jedine biologicky obrábaná poda obsahuje všetky minerálne látky, stopové prvky, enzýmy, mikroorganizmy a iné doležité látky potrebné pre uchovanie zdravia. Dlhší vek je pochybným požehnaním, ak starí ľudia prežívajú svoje roky zmrzačení od reumy, trpia rakovinou a senilitou. Naše čoraz viac znečistené prostredie zaujíma lekárov len veľmi málo, aj to hlavne teoreticky. 

Ako to výstižne povedal Denis Burki, vynikajúci lekár, výskumník, ktorý kašle na pravidlá : "Dnes lekári sústavne utierajú z dlážky vodu namiesto toho, aby uzavreli kohútik, z ktorého prúdi voda. Ale za utieranie podlahy lepšie platia." Ani vlády neuzatvoria vodovodné kohútiky. Podporujú práve tie metódy - chemizované poľnohospodárstvo, rozširovanie priemyslu a jadrového priemyslu -, ktoré robia najväčšie škody. Pokladajú za doležitejšie to, aby nerozhnevali tie doležité záujmové skupiny, ktoré zabezpečujú blahobyt a pracovné príležitosti, ako je potravinársky priemysel, stavebné firmy ciest, obrovské chemické a farmaceutické podniky a tak ďalej, akoby mali vyriešiť základné zdravotné problémy obyvateľstva. 

Vláda obyčajne nepočuje, ba dokonca umlčí tých odborníkov, ktorí sa občas ozvú a opovážia sa kritizovať daný stav. Z ochrany zdravia politikov zaujíma len to, čo to stojí. Do podstaty sa nerozumejú. Pravdaže, vlády existujú príliš krátko na to, aby pociťovali oddanosť za dlhotrvajúci blahobyt obyvateľstva. Musíme zaviesť spotrebiteľský pohľad, čiže právo na slobodnú voľbu a postaviť ju do služieb svojich vlastných záujmov najmä v dvoch doležitých oblastiach : vo výrobe potravín a v liečiteľstve.

 Je to zvláštne, ale to sú dve oblasti, kde my, spotrebitelia máme malú možnosť výberu. Je pravda, že doteraz sme to ani nepožadovali. Ale veď naša každodenná strava a lekárska starostlivosť znamenajú tie dva nosné stĺpy, na ktorých spočíva kvalita nášho života. Keby sme mohli zlepšiť tieto dve oblasti, začala by sa pokojná, hĺbková revolúcia. Možno dosiahnúť túto zmenu? Neviem. Niekedy sa mi úloha zdá taká beznádejná, ako keby som chcela rozobrať nejaký kopec pilníkom na nechty. Ale to je len prchavá predstava. 

V súčasnosti skor pociťujeme to, že určitá zmena visí vo vzduchu. Ani to si nepredstavujem, že dobromyseľní, ale chudobní drobní ľudia možu zvíťaziť nad mocnými záujmovými skupinami - aspoň nie ihneď. Ale verím, že vejú nové vetry a že to všetko znamená oveľa viac, ako súčet častí a chcela by som sa dožiť toho dňa, keď z dnešného chorého, smutného chaosu povstane nový svet. 

Úryvky sú z knihy Beata Bishop : Je čas vyzdravieť, slovenské vydanie z roku 1994