Včera som uverejnila článok o cenzúre v českých médiach, hovorila o nej Markéta Dobiášová.
Priložila som do článku i printscreeny mojich mailov novinára Českej
televízie Marka Wollnera. Vyhadzoval ich bez prečítania. Chápem: téma
český miliardár František Savov a jeho kauzy pre ČT nie je verejná téma.
Rovnako bordél v českej justícii.
Aby som bola objektívna, tak som mu odkaz na tento článok vložila na FB dnes 4.12.2022 o 11.08 hod.
Poprosila som ho o vyjadrenie, i keď som predpokladala, že sa nevyjadrí, ale to zmaže.
Pozrela som na jeho FB dnes 4.12.2022 o 13.24 hod. Už bol tento odkaz zmazaný, nevyjadril sa k nemu vobec.
Možno u novinárov sú to bežne tolerované metódy, ale toto je
verejnoprávna televízia a mala by sa venovať témam vo verejnom záujme. A
keď nie je téma českej justície vo verejnom záujme….tak neviem, za čo
Wollner berie výplatu.
Okrem toho cenzúra nie je prípustná, tak prečo to novinári robia, že cenzurujú?
To si ani neviem predstaviť, že ja by som ako
pracovník zákazníckeho oddelenia sa venovala len zákazníkom, ktorým
chcem a doležité zákazky by som poslala ku konkurencii.
Toto nie je súkromná televízia, ale verejnoprávna. A okrem toho,
doležitým témam vo verejnom záujme by sa mali venovať všetky
tzv.“mienkotvorné“ média.
Nižšie prikladám z verejného profilu FB bývalej novinárky ČT Angeliky Bazalovej diskusné príspevky iných ľudí, ktorí majú tiež s Markom Wollnerom zlé skúsenosti, čo sa týka jeho objektívnosti.
Ide o tento článok z 3.12.2022:
Zaujímavé je, že teraz, keď som písala článok na blog, uložila ho a chcela som rozkliknúť blog popelka (ja to vždycky hľadám cez pravda.sk tak mi nabehlo, že stránka je zablokovaná. Tu je dokaz…Nechcela som konkrétny článok, ale len blog popelka pravda.sk, odkaz mi nabehol, ale po rozklinutí odkazu na konkrétny blog mi nabehlo, že stránka je blokovaná. Skúšala som to viackrát z roznych odkazov na moje články a viackrát mi to nabehlo rovnako. Skúsila som to minimálne z troch odkazov a nešlo to. Žeby to bola len náhoda?
Začala som si ukladať text článku s tým, že aspoň si urobím
prinscreen z napísaného článku. Už som bola zmierená s tým, že mi
nezostane nič iné len to riešiť inak….
Po niekoľkých minutach mi to nabehlo normálne a blog zase existoval. Divné sposoby, predpokladám, že to bola len náhoda.
Nikdy som si nemyslela v roku 2000, že v médiach zažijem horšiu cenzúru ako za socializmu. A to pritom osobne som poznala novinárov z Východoslovenských novín, neskor Slovenský východ, ktorý už zanikol a z Košického večera. Robila som totiž štočky pre denníky, preto som s nimi prichádzala pracovne do styku. A vychádzala som s nimi fakt výborne, ja som im vychádzala v ústrety a aj oni mne. V Košickom večeri robil brigádne popri dochodku aj jeden bývalý kolega z tlačiarní, ale to bolo skor tým, že ja som bola ochotná, tak aj oni sa snažili.
A dúfam, že tento článok bude uverejnený a nezmizne mi celý blog so všetkými článkami, lebo cca pred pol hodinou to tak vyzeralo, že som zablokovaná.
Na tomto doslova bordéli na Slovensku, i v ČR majú veľký podiel novinári. Keby informovali objektívnejšie, tak politici by si nemohli dovoliť to, čo si dovoľujú a tieto skupiny laikov by nevládli ani týždeň.
Komentáře
Okomentovat